V sobotu 26. novembra uplynie 190 rokov od prvej jazdy v rámci konskej
železnice na dopravu verejnosti v USA. Pritom celosvetovo prvá konská
železnica uzrela svetlo sveta začiatkom 19. storočia na Britských
ostrovoch.
Už v roku 1803 bola sprevádzkovaná prvá verejná konská železnica, ktorá
viedla z Wandsworthu do Croydonu v Anglicku a bola určená na prepravu
uhlia, obilia a iného tovaru od brehu rieky Temža do hlavného mesta. "Prvá
osobná konská železnica bola otvorená v roku 1807 na Britských
ostrovoch vo Walese. Až o dvadsať rokov neskôr v roku 1827 bola spustená
prevádzka na prvej verejnej konskej železnici v kontinentálnej Európe
medzi francúzskymi mestami Saint-Étienne a Andrézieux. Paradoxom je, že v
Anglicku, kde bola sprevádzkovaná prvá verejná konská železnica, tak
ešte v 60. rokoch 20. storočia slúžili kone v železničnej prevádzke ako v
jednej z posledných krajín vôbec," vysvetlil pre TASR riaditeľ Železničného múzea SR Michal Tunega.
Výkop stavby konskej železnice v New Yorku sa uskutočnil 23. februára
1832. Vzniku železnice predchádzalo začiatkom 20. rokov 19. storočia
predstavenie prvého omnibusu v rámci oficiálnej dopravy v meste
(známejšieho pod názvom dostavník) vtedajším a v poradí 6. prezidentom
USA Johnom Quincym Adamsom.
Postupne sa ale prejavili problémy s dostavníkmi, ktoré boli spôsobené
tým, že cesty bol hrboľaté a kamenisté. Na základe toho vznikol nápad
položiť na cesty ploché drevené koľajnice a na kolesá namontovať ráfik
alebo prírubu. Vtedy sa zrodila myšlienka konskej železnice. Koľajnice
totiž znížili trenie a zvýšili účinnosť a komfort a boli dávnym
predchodcom dnešných električiek či metra.
Prvá jazda sa uskutočnila na úseku dlhom jednu míľu (1609 metrov). Vozeň
na konský pohon vyšiel z dielne podnikateľa Johna Stephensona a
odviezol naraz 30 cestujúcich. Cestovné na najdlhšiu vzdialenosť stálo
25 centov. Harlem Line sa otváral postupne od roku 1832, pričom trať
siahala od Prince Street na Bowery až po 14. ulicu. Kompletná železnica
dosiahla celkovú dĺžku 140 míľ (225 km) a náklady na jej vybudovanie
dosiahli 23 miliónov dolárov. Vznik železnice zaznamenal okamžitý úspech
a postupne sa rozšíril do ďalších veľkých miest v USA ako Philadelphia,
Boston či New Orleans.
Keď vlastníci licencie chceli kone vymeniť za rušne, zdvihla sa proti
tomu vlna kritiky od verejnosti, ktorej sa nepáčil hluk a zápach parných
lokomotív. Mesto napokon nariadením prinútilo železnicu vrátiť sa ku
konskému pohonu. Na vrchole úspechu v 80. rokoch 19. storočia bolo v USA
v prevádzke približne 18.000 vozňov. Mestská železnica fungovala pod
názvom New York & Harlem Railway do roku 1873.
Železničné prvenstvo na území Slovenska patrí konskej železnici
Bratislava – Trnava, ktorá bola zároveň prvou železnicou v Uhorsku.
"Celkovo prvé úvahy o železnici spájajúcej Bratislavu s Trnavou úzko
súvisia s plánom baróna Salomona Mayera Rothschilda pripojiť Bratislavu k
hlavnej trati Viedeň – Krakov. Rothschild dostal súhlas na výstavbu
hlavnej trate 4. marca 1836 a už 7. marca 1836 podal žiadosť o povolenie
výstavby odbočujúcej trate zo stanice DeutschWagram cez Marchegg do
Bratislavy. Uvedený zámer vyvolal najmä v Bratislave natoľko priaznivý
ohlas, že skupina 16 šľachticov, veľkostatkárov a veľkoobchodníkov z
Bratislavy a okolia pod vedením baróna Walterskirchena navrhla výstavbu
konskej železnice, ktorej cieľom malo byť zrýchlenie prepravy
poľnohospodárskych produktov do Bratislavy," uviedol Tunega.
Železnica, ako dodal, mala spájať päť kráľovských miest - Bratislavu,
Svätý Jur, Pezinok, Modru a Trnavu - a pomocou prvej uvažovanej trate aj
s Viedňou. Navrhovaná bola s využitím animálnej trakcie, pretože
Uhorsko vtedy nedisponovalo dostatočne vyspelým priemyslom na výrobu tak
zložitých strojov, akými boli parné rušne a vozne.
Stavebné povolenie bolo železnici udelené 6. marca 1839. Skúšobná
prevádzka sa na úseku Bratislava – Svätý Jur začala 24. septembra 1840 a
4. októbra 1840 sa rozbehla aj prevádzka pre verejnosť. Pre rôzne
problémy bol úsek po Trnavu sprevádzkovaný až 1. júna 1846.
"Asi najvýznamnejšou stavbou, ktorá do dnešných dní pripomína prvé
železničné spojenie na území Slovenska je staničná budova konskej
železnice v Bratislave, ktorá sa nachádza na križovatke Legionárskej a
Krížnej ulice. Je jednou z mála v Európe zachovaných budov patriacich ku
konským železniciam," zdôraznil pre TASR riaditeľ Železničného múzea SR Michal Tunega.